O šťastí

Poslať článok známemu

Šťastie je relatívny pojem – nedá sa chytiť, kúpiť, odmerať a ani ničím zaplatiť. Pre každého znamená niečo iné s ohľadom na jeho predstavy či hodnotový rebríček. Je to stav spokojnosti so životom, blaho, radosť, povznesenie, vnútorná vyrovnanosť s vlastným bytím, svojim životom, poslaním.

Je jedno po akej ceste kráčate, žiadna nie je ideálna, dokonalá. A dôvod je jednoduchý – naše očakávania.

Častokrát som v minulosti bola sklamaná – z ľudí, zo situácií, z práce, dokonca sama zo seba. Vždy som musela mať v živote naplánovaný každý krok, musela som vedieť, čo bude nasledovať. Nakoniec však aj tak veci dopadli inak ako som čakala a ja som svoju spojoknosť s výsledkom merala voči svojmu nastavenému očakávaniu. A sklamaní bolo veru požehnane. No a samozrejme vinní boli všetci okolo.

Až čas a skúsenosti ma naučili pokore – nestačí mať očakávania,proste sa musím pričiť aj o ich naplnenie. No ani to nestačí. Okrem toho, že definujem svoje TOP očakávanie – treba si dávať vysoké ciele – musím byť zároveň schopná si aj povedať čo najhoršie sa mi v danej situácii môže stať.

Potom je to jednoduchšie, už sa len postupnými krokmi približujem k tomu ideálu a veľmi sa teším, ak sa priblížim čo najviac. Proste som zmenila svoj uhol pohľadu, svoje nazeranie na svet.

A od toho momentu sa môj život stal naplnenejším a spokojnejším. Zrazu som bola schopná vnímať drobné radosti, ktoré ma po cestre stretli, zrazu som sa dokázala tešiť z detailov, viac z úspechu iných ako svojho vlastného. Zrazu som bola hrdá, ak mi niekto vyrástol pod rukami, alebo ma dokonca preskočil.  Zrazu sa cieľom stala cesta po ktorej kráčam. Hľadám na nej drobné radosti, vyskladávam z nich svoj svet. Som vďačná za všetko čo mám, za to čo som sa naučila, za to koho som stretla – bez ohľadu na to, či to bolo dobré alebo zlé.

Som len obyčajná žena, mám dni lepšie či horšie. Vždy si ale uvedomím, že podstatnú rolu v tomto vnímaní zohrávam ja sama. Vychutnávam si preto drobné radosti svojho života či prší alebo svieti Slnko.

A môj život tak začali obohacovať momenty, kedy ma zaplaví, ovládne neopísateľné nekonečné šťastie. Dychberúce momenty, kedy si naplno uvedomím svoje bytie, kedy sa zrazu z nejakého dôvodu nevládzem nadýchnuť a do očí mi vstúpia slzy. Mám vtedy chuť zastaviť čas, nenechať ten moment odísť. A tak ho len s pokorou a vďakou vychutnávam.

Teplá vodu Pacifiku pri západe Slnka.

Vietor rozrážajúci horúci vzduch.

Piesok, na mojich nohách.

Morská korytnačka oddychujúca na pláži či tulenia rodinka hrajúca sa na pobreží…

Našla som seba a šťastie preto našlo mňa. Našla som svoje šťastie v sebe, vo vzťahoch, ktoré mám, v pomoci iným, vo svojom postoji k životu, k okoliu, k ľuďom…

Kedy ste naposledy skutočne pocítili dychberúce šťastie?

Čo to boli za momenty? Skúste si pripomenúť aspoň posledné tri – skúste sa zamyslieť, uvedomiť si čo ich spôsobilo…

Lebo to uvedomenie je vždy začiatok. Tentokrát k tomu, aby Vašich šťastných momentov bolo čo najviac, aby ste ich zažívali denne.

Želám Vám to z celého ♥

S láskou

Hela

Daj mi vedieť ako sa Ti páčil tento článok
[Celkovo: 1 Priemer: 5]

Poslať článok známemu

Vložiť komentár